Evolúcia a nosenie mláďat

Príchod na svet prežíva dieťa ako šok. Z bezpečia materského lona prichádza do cudzieho sveta, v ktorom sa všetky jeho doterajšie vnemy obrátia v opak: temnota sa stane svetlom, teplo zimou. Preto dieťa potrebuje blízkosť matky, počuť jej dobre známy tlkot srdca a dych, cítiť vôňu, ktorú pozná. Nosenie detí je vlastne pokračovaním vzťahu, ktorý medzi matkou a dieťaťom začal už pred narodením. Nesené dieťa pociťuje najvyššiu mieru bezpečia a blízkosti. Z tejto polohy môže pozorovať život okolo seba a učiť sa, než bude samé tak ďaleko, aby vykročilo do života (Manns a Schrader, 1995).

V súčasnosti sa v biológií ľudské mláďa zaraďuje medzi nosencov (t.j. mláďa je nosené na tele matky). Tento termín zaviedol v roku 1970 Berhard Hassenstein pre skupinu cicavcov, ktorá okrem opíc a ľudí zahŕňa aj vačkovce a netopiere. Ďalšie dve skupiny predstavujú cicavce, ktoré sú ponechané v hniezdach alebo skoro po narodení nasledujú svojich rodičov. Tento názor je založený na evolučných a anatomických predpokladoch a potvrdzujú ho aj typické reakcie bábätka. Moorov reflex (pri prudkom pohybe dieťa pritiahne nožičky k sebe a nasleduje akoby objatie) popísal Moro v roku 1918 ako analogický pohyb k pohybu opíc, ktoré ním objímu alebo sa zavesia na svoju matku. Úchopový reflex (keď vložíme bábätku prst do dlane, zovrie ho tak silno, že by sme ho mohli zdvihnúť do visu) a Babinského reflex (keď sa dotkneme chodidla bábätka pod prštekmi, ohne ich, akoby chcelo niečo zachytiť) môžu byť považované za pozostatok z čias, keď boli nevyhnutné pre nosenie sa mláďat opíc (Futagi et al. 2012) (Obr.1).

Obr1. Úchopový reflex (vľavo) , Moorov reflex (vpravo) (Zdroj:www.parentresourcenetwork.org, 2016)

Hoci ľudské mláďatá už nemajú končatiny prispôsobené na zavesenia sa a ich mamy už nemajú telo pokryté hustou srsťou ako je to v prípade našich najbližších príbuzných vo zvieracom svete, ľudia vykazujú mnoho nápaditých čŕt, ktoré ich spájajú so skupinou nosiacou svoje mláďatá. Bábätko má inú štruktúru bedrového kĺbu ako dospelý jedinec a teda jeho bedrové kĺby nie sú prispôsobené na chôdzu. Kĺbové púzdra smerujú dopredu, čo spôsobuje obmedzený rozsah pohybu nôh. Nožičky malého dieťaťa sú prirodzene v roztiahnuté a pokrčené (tzv. abdukčno flekčná poloha) pred telom (Salter, 1968). Pre dospelého je táto pozícia nepríjemná a vyčerpávajúca ale dieťa ju udržiava bez akéhokoľvek úsilia (Obr.2).

Obr.2 Mláďa gorily a 3 mesačné dievčatko, obe s nohami v abdukčno-flekčnej polohe (Zdroj: Schön a Silvén, 2007).

Rovnako keď zdvihnete dieťa z podložky reflexívne dá nohy do tejto polohy (Reddy et al., 2013) (Obr.3), čo mu umožňuje umiestniť sa obrkočmo na bok osoby, ktorá ho nesie (Obr. 4). V dobe, keď ľudský druh vďaka vývoju chôdze a adaptácii nohy stratil schopnosť pridržiavať sa dolnými končatinami srsti, došlo k presunu mláďaťa z brucha na bok matky. V tejto polohe do seba dieťa s pokrčenými nožičkami a bok matky zapadajú ako skladačka. Rovnako je na nosenie prispôsobená aj chrbtica dieťaťa. Tieto anatomické znaky sú ideálne pre sedenie na boku nosiacej osoby, čo bola po strate osrstenia a začiatku chôdze po dvoch nohách najvhodnejšia poloha pre nesenie mláďaťa. Je dôležité tiež spomenúť, že patríme medzi druhy, ktorých mlieko má nízky obsah tukov a bielkovín (Lawrence, 1994), a ktoré kŕmia svoje mláďatá v krátkych intervaloch alebo kontinuálne. Pre túto skupinu je teda charakteristický takmer neustály kontakt mláďaťa s matkou (sú nesené alebo ju nasledujú) a rýchlosť satia mlieka u týchto mláďat je oveľa nižšia ako v skupine, kde matka trávi dlhšie časové úseky bez mláďaťa (Kirkilionis , 1997; Kirkilionis, 1999).

Obr.3 6 mesačné bábätko zaujme po strate kontaktu s podložkou abdukčno-flekčnú polohu (Zdroj: Kirkilionis, 1997)

Obr.4 6 mesačné bábätko v pozícií pri nosení na boku, nožičkami sa drží matky (Zdroj:Kirkilionis, 2013)

To, že nosenci sú biologicky prispôsobení na neustály telesný kontakt s matkou konštatuje moderná vedecká disciplína etnopediatria, ktorá sa zaoberá tým, v akom vzťahu sú biologické potreby a kultúrou utvárané modely starostlivosti o dieťa. Viac o tejto problematike nájdeme v knihe Meredith Smallovej Naše deti, naše svety (2012). O potrebe telesného kontaktu píše autorka nasledujúce: "Dojča na biologickej úrovni očakáva neustály telesný kontakt a rovnakú starostlivosť, aké sa dostávalo dojčatám pred miliónmi rokov, kedy sa ich potreby utvárali. Ale v niektorých kultúrach, ako sú priemyselné krajiny Európy a Severnej Ameriky, rodičia volia ďaleko voľnejší vzťah k bábätkám. Ukladajú ich do postieľky a do autosedačky namiesto toho, aby ich nosili stále so sebou, kŕmia ich podľa daného harmonogramu, namiesto dojčenia na želanie a na nepohodlie bábätká nereagujú tak rýchlo. Tento štýl garantuje rodičom istú slobodu, ale vyberá si svoju cenu - plačúce nespokojné bábätko, ktoré nie je biologicky prispôsobené kultúrnym zmenám. " Byť sám znamená pre nosencov to isté čo byť opustený, je to život ohrozujúci stav a mláďa trpí veľkým strachom.

Zdroje

Futagi, Y. - Toribe, Y. - Suzuki, Y.: he Grasp Reflex and Moro Reflex in Infants: Hierarchy of Primitive Reflex Responses,.In: Int J Pediatr., 2012

Kirkilionis, E.: A Baby Wants to be Carried: All you need to know about babywearing. Pinter & Martin Publishers, 2014, 192 s. 978-1-78066-145-2

Kirkilionis, E.: An Infant’s basic needs and medical aspects thereof―Illustrated and characterized in the “clinging type of young” (Part 1). Notabene Medici, 1997

Kirkilionis, E.: Ein Baby will getragen sein, 10th ed. München: Kösel-Verlag, 1999. 170s. ISBN 3466344085

Lawrence, R. A.: Breastfeeding: A guide for the medical profession (7th ed.). St. Louis, MO: Mosby, 2011. ISBN 978-1-4377-0788-5

Manns, A. - Schrader, A.Ch.: Ins Leben trage. Berlin: Verlag für Wissenschaft und Bildung, 1995. 125 s.

Moro, E.: Das erste Trimenon. Münchener Medizinische Wochenschrift.. 1918. 65. str. 1147-1150

Reddy, V. - Markova, G. - and Wallot, S.: Anticipatory Adjustments to Being Picked Up in Infancy. In: Plos One, 2013. 8(6). str. 65289

Salter, R.B.:Etiology, pathogenesis and possible prevention of congenital dislocation of the hip. In: Can. Med. Assoc. J, 1968. 98(20). str. 933

Schön, R. A. - Silvén, M.: Natural parenting - Back to basics in infant care. In: Evolutionary Psychology, 2007. 5. str. 102-183

Smallová, M.F.: Naše děti, naše světy. Jak biologie a kultura ovlivňují naše rodičovství DharmaGaia, 2012. 292 s. ISBN 978-80-7436-028-2

http://www.parentresourcenetwork.org/newborn-characteristics/