Evolúcia a nosenie mláďat
Príchod na svet prežíva dieťa ako šok. Z bezpečia materského lona
prichádza do cudzieho sveta, v ktorom sa všetky jeho doterajšie
vnemy obrátia v opak: temnota sa stane svetlom, teplo zimou. Preto dieťa potrebuje blízkosť matky, počuť jej dobre známy tlkot srdca a dych, cítiť vôňu, ktorú pozná. Nosenie detí je vlastne
pokračovaním vzťahu, ktorý medzi matkou a dieťaťom začal už
pred narodením. Nesené dieťa pociťuje najvyššiu mieru bezpečia
a blízkosti. Z tejto polohy môže pozorovať život okolo seba a
učiť sa, než bude samé tak ďaleko, aby vykročilo do života
(Manns a Schrader, 1995).
V
súčasnosti sa v biológií ľudské
mláďa zaraďuje medzi nosencov (t.j. mláďa je nosené na tele
matky).
Tento termín zaviedol v roku 1970 Berhard Hassenstein pre skupinu
cicavcov, ktorá okrem opíc a ľudí zahŕňa
aj vačkovce a netopiere. Ďalšie
dve skupiny predstavujú cicavce, ktoré sú ponechané v hniezdach
alebo skoro po narodení nasledujú svojich rodičov. Tento názor je
založený na evolučných a
anatomických predpokladoch a potvrdzujú ho aj typické reakcie
bábätka. Moorov reflex (pri prudkom pohybe dieťa pritiahne nožičky
k sebe a nasleduje akoby
objatie) popísal Moro v roku 1918 ako analogický pohyb k pohybu
opíc, ktoré ním objímu alebo sa zavesia na svoju matku. Úchopový
reflex (keď vložíme bábätku prst do dlane, zovrie ho tak silno,
že by sme ho mohli zdvihnúť do visu) a Babinského reflex (keď sa
dotkneme chodidla bábätka pod prštekmi, ohne ich, akoby chcelo
niečo zachytiť) môžu byť považované za pozostatok z čias, keď
boli nevyhnutné pre nosenie sa mláďat opíc (Futagi et al. 2012)
(Obr.1).
Obr1.
Úchopový reflex (vľavo) , Moorov reflex (vpravo)
(Zdroj:www.parentresourcenetwork.org, 2016)
Hoci
ľudské mláďatá
už nemajú končatiny prispôsobené na zavesenia sa a ich mamy
už nemajú telo pokryté hustou srsťou ako
je to v prípade našich
najbližších príbuzných vo zvieracom svete, ľudia vykazujú
mnoho nápaditých čŕt, ktoré ich spájajú so skupinou nosiacou
svoje mláďatá. Bábätko
má inú štruktúru bedrového kĺbu ako dospelý jedinec a teda
jeho bedrové kĺby nie sú prispôsobené na chôdzu. Kĺbové
púzdra smerujú dopredu, čo spôsobuje obmedzený rozsah pohybu
nôh. Nožičky malého dieťaťa sú prirodzene v roztiahnuté a
pokrčené (tzv. abdukčno flekčná poloha) pred telom (Salter,
1968). Pre dospelého je táto pozícia nepríjemná a vyčerpávajúca
ale dieťa ju udržiava bez akéhokoľvek úsilia (Obr.2).
Obr.2
Mláďa gorily a 3 mesačné dievčatko, obe s nohami v
abdukčno-flekčnej polohe (Zdroj: Schön a Silvén, 2007).
Rovnako
keď zdvihnete dieťa z podložky reflexívne dá nohy do tejto
polohy (Reddy et al., 2013) (Obr.3), čo mu umožňuje umiestniť sa
obrkočmo na bok osoby, ktorá ho nesie (Obr. 4). V dobe, keď ľudský
druh vďaka vývoju chôdze a adaptácii nohy stratil schopnosť
pridržiavať sa dolnými končatinami srsti, došlo k presunu
mláďaťa z brucha na bok matky. V tejto polohe do seba dieťa s
pokrčenými nožičkami a bok matky zapadajú ako skladačka.
Rovnako je na nosenie prispôsobená aj chrbtica dieťaťa. Tieto
anatomické znaky sú ideálne pre sedenie na boku nosiacej osoby, čo
bola po strate osrstenia a začiatku chôdze po dvoch nohách
najvhodnejšia poloha pre nesenie mláďaťa. Je dôležité tiež
spomenúť, že patríme medzi druhy, ktorých mlieko má nízky
obsah tukov a bielkovín (Lawrence, 1994), a ktoré kŕmia svoje
mláďatá v krátkych intervaloch alebo kontinuálne. Pre túto
skupinu je teda charakteristický takmer neustály kontakt mláďaťa
s matkou (sú nesené alebo ju nasledujú) a rýchlosť satia mlieka
u týchto mláďat je oveľa nižšia ako v skupine, kde matka trávi
dlhšie časové úseky bez mláďaťa (Kirkilionis , 1997;
Kirkilionis, 1999).
Obr.3
6 mesačné bábätko zaujme po strate kontaktu s podložkou
abdukčno-flekčnú polohu (Zdroj: Kirkilionis, 1997)
Obr.4
6 mesačné bábätko v pozícií pri nosení na boku, nožičkami sa
drží matky (Zdroj:Kirkilionis, 2013)
To,
že nosenci sú biologicky prispôsobení na neustály telesný
kontakt s matkou konštatuje moderná vedecká disciplína
etnopediatria, ktorá sa zaoberá tým, v akom vzťahu sú biologické
potreby a kultúrou utvárané modely starostlivosti o dieťa.
Viac o tejto problematike nájdeme v knihe Meredith Smallovej Naše
deti, naše svety (2012). O potrebe telesného kontaktu píše
autorka nasledujúce: "Dojča na biologickej úrovni očakáva
neustály telesný kontakt a rovnakú starostlivosť, aké sa
dostávalo dojčatám pred miliónmi rokov, kedy sa ich potreby
utvárali. Ale v niektorých kultúrach, ako sú priemyselné krajiny
Európy a Severnej Ameriky, rodičia volia ďaleko voľnejší vzťah
k bábätkám. Ukladajú ich do postieľky a do autosedačky namiesto
toho, aby ich nosili stále so sebou, kŕmia ich podľa daného
harmonogramu, namiesto dojčenia na želanie a na nepohodlie bábätká
nereagujú tak rýchlo. Tento štýl garantuje rodičom istú
slobodu, ale vyberá si svoju cenu - plačúce nespokojné bábätko,
ktoré nie je biologicky prispôsobené kultúrnym zmenám. "
Byť sám znamená pre nosencov to isté čo byť opustený, je to
život ohrozujúci stav a mláďa trpí veľkým strachom.
Zdroje
Futagi,
Y. - Toribe, Y. - Suzuki, Y.: he Grasp Reflex and Moro Reflex in
Infants: Hierarchy of Primitive Reflex Responses,.In: Int J Pediatr.,
2012
Kirkilionis,
E.: A Baby Wants to be Carried: All you need to know about
babywearing. Pinter & Martin Publishers, 2014, 192 s.
978-1-78066-145-2
Kirkilionis,
E.: An Infant’s basic needs and medical aspects
thereof―Illustrated and characterized in the “clinging type of
young” (Part 1). Notabene Medici, 1997
Kirkilionis,
E.: Ein Baby will getragen sein, 10th ed. München: Kösel-Verlag,
1999. 170s. ISBN 3466344085
Lawrence,
R. A.: Breastfeeding: A guide for the medical profession (7th ed.).
St. Louis, MO: Mosby, 2011. ISBN 978-1-4377-0788-5
Manns,
A. - Schrader, A.Ch.: Ins Leben trage. Berlin: Verlag für
Wissenschaft und Bildung, 1995. 125 s.
Moro,
E.: Das erste Trimenon. Münchener Medizinische Wochenschrift.. 1918.
65. str. 1147-1150
Reddy,
V. - Markova, G. - and Wallot, S.: Anticipatory Adjustments to Being
Picked Up in Infancy. In: Plos One, 2013. 8(6). str. 65289
Salter,
R.B.:Etiology, pathogenesis and possible prevention of congenital
dislocation of the hip. In: Can. Med. Assoc. J, 1968. 98(20). str.
933
Schön,
R. A. - Silvén, M.: Natural parenting - Back to basics in infant
care. In: Evolutionary Psychology, 2007. 5. str. 102-183
Smallová,
M.F.: Naše děti, naše světy. Jak biologie a kultura ovlivňují
naše rodičovství DharmaGaia, 2012. 292 s. ISBN
978-80-7436-028-2
Síce ešte nie som matkou ale keď budem, určite chcem nosiť svoje dieťatko. Ale ako budúcu matku ma zaujíma názor súčasne nosiacej matky :) - nie je nosenie vyčerpávajúce? Nie je malá na teba príliš naviazaná? Neodmieta iných ľudí okrem teba? To podľa mňa zaujíma každú matku, čo chce dieťatko nosiť..Dnešná doba z nás chce spraviť nezávislé matky, ktoré nepotrebujú neustály kontakt s dieťaťom.. a preto sa podľa mňa toho mnohé boja.
OdpovedaťOdstrániť