Bezpečnosť detských autosedačiek alebo 

PREČO MÁME AUTOSEDAČKU NAOPAK J

Ak je pre vás najdôležitejší parameter pri výbere autosedačky BEZPEČNOSŤ, tento článok je určený vám ;) Ale samozrejme sedačka by mala byť aj pohodlná a praktická, pekná a cenovo dostupná. Ale to už sú kritériá, ktoré hodnotí každý subjektívne, vzhľadom na svoj životný štýl, vkus atď. (Ne)bezpečnosť sedačky je však rovnaká pre všetkých. 

Najskôr si potrebujeme objasniť zopár faktov z anatómie. Deti nie sú zmenšenina dospelých. Stavce batolaťa sú z väčšej časti tvorené chrupavkou, než kosťou a osifikujú (skostnantejú) až časom. V krčnej chrbtici sa nachádzajú tri stavce, spájajúce hrudnú časť chrbtice s hlavou. Pravdepodobnosť, že 3 ročné dieťa má osifikovaný stavec, ktorý skostnatie ako prvý, je 50%. Posledný je vyvinutý do svojej finálnej kostennej podoby s pravedepodobnosťou 50% až u 8 ročných detí. Chrupavka nachádzajúca sa v týchto stavcoch má schopnosť natiahnuť sa až o 5 centimetrov, no jej natiahnutie o 0,5 centimetra je dostatočné na to, aby spôsobilo ruptúru chrbtice vedúcu k paralýze alebo smrti.

Okrem toho, nezrelá detská chrbtica musí niesť oveľa väčšiu časť telesnej hmotnosti ako chrbtica dospelého človeka (Obr.1). U priemerného 9 mesačného dieťaťa predstavuje hlava 25% jeho telesnej hmotnosti, zatiaľ čo u dospelého je to iba 6%.

Zhrnutie: Dojčatá, batoľatá, ale ja predškoláci majú slabučký krk, ktorý musí niesť pomerne ťažkú hlavu.

Obr.1 securatot.co.uk/why-rear-facing-is-safer

Ďalej sa pozrime bližšie na samotné autonehody. Podľa NHTSA (National Highway Traffic Safety Administration) je 60% zrážok čelných a 20% bočných (pričom väčšina obsahuje aspoň časť nárazu spredu). Počas nárazu sa telá pasažierov pojhybujú v smere, z ktorého náraz prichádza. Pri čelnom náraze v rýchlosti 50km/h má detská hlavička, ktorá v 6 mesiacoch váži asi 2kg, hmotnosť 56kg. Takže to malé telíčko a tenučký krk musí uniesť 56kg! 

V sedačke otočenej v smere jazdy bezpečnostné pásy zadržia telo a ramená dieťata, ale hlava je vymrštená dopredu a krk nie je schopný ju udržať a tak dochádza k vážnym úrazom, ktoré sú niekedy fatálne alebo zanechajú trvale poškodené zdravie.

Na druhej strane ak niekto vo vozidle sedí v protismere, sily posobiace na jeho telo sa rovnomerne rozložia proti sedadlu, ktoré udrží krk a chrbticu v jednej línií. A keďže je lepšie raz vidieť ako.... prikladám videá, ktoré ukazujú, čo sa deje s telami malých pasažierov v autosedačkách, ak dôjde k nárazu.

Navyše aj pri bočnom náraze, je telíčko dieťaťa brzdením zatlačené do sedadla a je teda chránené aj prvkami na ochranu pri bočnom náraze, ktorými disponuje autosedačka. Avšak v smere jazdy je hlava dieťaťa vymrštená mimo konštrukcie sedačky, takže opäť dochádza k vážnejším zraneniam.

Podľa zákona...

Na Slovensku platí vyhláška, podľa ktorej sa autosdačky rozdeľuju do 5 kategorií (0, 0+, I, II, III). Autosedačky musia spĺnať európsku normu ECE R44/04, podľa ktorej sedačky v kategórii 0 (do 10kg) a 0+ (do 13kg) musia byť otočené v protismere. Avšak kategória I (od 9 do 13kg) už môže byť otočená v smere jazdy. Európska únia, konečne priznala, že tieto kritéria nie sú dostačujúce pre bezpečnosť najmenších a tak pristúpila aspoň k menším úpravám. Onedlho vstúpi do platnosti nová európska norma, známa aj ako i-Size, ECE R129, v ktorej sa okrem povinnej inštalácie isofixom zmení aj protismer povinný do 15 mesiacov, a kategorizácia podľa výšky, nie podľa váhy. Navyše budú sedačky musieť prejsť pri crashtestoch aj bočným nárazom, čo doteraz nebolo povinne testované. iSize autosedačky sú už teraz na trhu bežne dostupné. čo sa isofixu týka, v protismere je podľa odborníkov inštalácia isofixom rovnako bezpečná ako pásmi, avšak pri použití bezpečnostných pásov na uchytenie autosedačky je väčšie riziko nesprávnej inštalácie.

Je dôležité si uvedomiť, že presun dieťaťa do sedačky z vyššej kategórie predtým ako dosiahne maximálny limit svojej autosedačky môže viesť k závažnejším zraneniam v prípade autonehody!

Pamätajte, že dieťa sa môže (a malo by sa) voziť v sedačke kategórie 0 alebo 0+, až kým nedosiahne hmotnostný limit alebo keď je vrch jeho hlavičky zarovno s vrchom autosedačky. Nezáleží na tom, že nožičky mu trčia von.Na obrázku 2 je 18 mesačný chlapček. Podľa rastových tabuliek je od neho  v rovnakom veku väčších iba 10% detí. A ako môžeme vidieť, sedačka mu je stále dobrá.

Obr.2 rearfacingtoddlers.com/faq.html

 (Moja skúsenosť:Naozaj sa netreba ponáhľať do väčšj autosedačky, deti sú občas v aute mrzuté, lebo je im proste dlho a cesta je nuda aj keby sedeli v sedačke čo sa točí dokola :) Je to skôr vekom a staršie deti sa už vedia chvíľu zaujať výhľadom z okna (u nás to bolo skoro až v 2 rokoch). Keďže na druhé narodeniny vážila Saška 11kg, a hlavičku mala presne po vrch autosedačky, mohla sa kľudne do tohto veku voziť vo vajíčku z kategórie 0+ .Navyše je mnohokrát praktické sedačku iba nakliknúť na podvozok z kočíka, čo už pri väčšej sedačke nie je možné a ak vám bábo po ceste zaspí väčšinou sa pri snahe preložiť ho do kočíka zobudí. Používať sedačku v smere jazdy pre 8 mesačné bábätko, ktoré už má niečo cez 9kg a samostatne sedí je nebezpečné a neopodstatnené.)

Prečo pokračovať v protismere aj po vajíčku

• 2007, článok v časopise Injury Prevention konštatuje, že pre 1-2 ročné deti bolo 5x bezpečnejšie sedieť vo vozidle v protismere než v smere jazdy  
• 2008, článok v časopise Pediactrics vyzýva pediatrov, aby preniesli do praxe poznatky, ktoré majú: "Deti by mali jazdiť v protismerných sedačkách do najvyššj možnej váhy alebo výšky povolenej výrobcami protismerných sedačiek"
• 2009, British Medical Journal publikoval článok "Odporúčané používanie protismerných detských autosedačiek pre deti mladšie ako 4 roky"
• 2011, American Academy of Pediactrics publikovala odporúčania ohľadom detí v autosedačkách, podľa ktorých by sa mali voziť v protismete najmenej do2 rokov 

Vo Švédsku, jednej z krajín s najnižším počtom úrazov detí pri autonehodách, jazdia deti do štyroch rokov v protismere. Nemajú to prikázané zákonom, platí tam rovnaký zákon ako inde v EÚ, ale pre tamojších rodičov je to samozrejmosť. Od roku 1992 do 2011, čiže v období 19 rokov, bolo vo Švédsku 15 smrteľne zranených detí pri autonehoách v sedačkách proti smeru jazdy. Išlo o katastrofálne nehody, napr. po zrážke s kamiónom alebo nehody s požiarom. Je treba uviesť aj fakt, že ku žiadnemu z úmrtí nedošlo pri náraze zozadu, išlo o čelné alebo bočné kolízie.

Ako som už písala vyššie v súčasnosti musia všetky autosedačky prejsť testom, aby splnili európsky štandnard  ECE R44/04. Tento test sa realizuje umiestnením figuríny s váhou 9kg do autosedačky v testovacom vozidle. Vo vzidlenosti 55cm pred figurínou je umiestnená zábrana a zrážka sa uskutoční v rýcholi 50km/h. Ak sa hlava figuríny nedotkne zábrany, sedadlo testom prešlo. Ale nikto nesleduje záťaž pôsobiacu na krk figuríny. Ako by mohli teda zistiť, že pri náraze vznikli vážne poranenia chrbtice a miechy? Až keby jej hlava odpadla? Vo Švédsku používajú dodatočný test nazývaný Plus Test, ktorý na rozdiel od bežných testov, na ktoré sa spoleihame (napr. ADAC), používa figurínu, ktorá  meria záťaž pôsobiacu na krčnú chrbticu. Z testovania autonehôd s figurínami bol určený limit sily, ktorú vydrží krk dieťaťa vážiaceho 18kg a to 1350N. V Plus Teste stanovili maximum na udeleni certifikátu 1220 N (aby nedošlo k vážnym zraneniam) a nárazy sú simulované v rýchlosti 56km/h. Týmto testom v žiadnom prípade neprejde sedačka s inštaláciou v smere jazdy, keďže v týchto autosedačkách pôsobí na krk 2500N a viac.  Certifikát neudelia ani sedačke pri ktorej je možnosť inštalácie v smere aj protismere. Rovnako sa na celkovom hodnotení autosedačky nepodieľajú jej vlastnosti neovplyvnňujúce bezpečnosť, napríklad jednoduchosť čistenia, ako u testov ADAC.

Pultíkové autosedačky
Vráťme sa ešte k autosedačkám s tzv. bezpečnostnou zábranou alebo pultíkom(obr.3). Je pravda, že pultík umožňuje lepšie rozloženie sily pôsobiacej na telo dieťatka pri náraze ako 5 bodový pás, avšak aj tak sila pôsobiaca na krčnú chrbticu v takejto autosedačke mnohonásobne prevyšuje bezpečnú hranicu. V Plus Teste neuspeli, keďže bola nameraná záťaž na chrbticu 1974N a to je poriadne cez limit. Navyše, hlava sa pri náraze zabrzdí nárazom o pultík a pult nie je airbag! Nehovoriac o tom, že veľa detí sa už vo veku 2-3 rokov pod pultík nezmestí.

Obrázok 3. autembezpecne.cz

Zhrnutie

• Veľa rodičov presunie deti z protismernej sedačky do sedačky v smere jazdy, keď dosiahnu 9kg (8mesiacov), čo je síce zákonom dovolený, ale nebezpečný krok.
•  Ak je dieťa účastníkom čelnej zrážky v autosedačke nainštalovanej v smere jazdy hrozí nadmerné natiahnutie alebo až natrhnutie miechy.
• Deti by sa mali voziť v protismere tak dlho, ako je to možné. (Fakt je, že pre všetkých,aj dospelých),by bolo bezpečnejšie cestovať vo vozidlách v protismere.)

• V protismere môžete používať iba autosedačku, ktorá to má uvedené v návode, nie hocijakú autosedačku!
• Lepšia autosedačka v smere jazdy ako žiadna autosedačka (resp. sedačka s neripútaným dieťatom :(

Zdroje 

http://www.neurosurgery.org/sections/section.aspx?Section=PD&Page=ped_spine.asp

https://www.dtest.cz/clanek-3614/test-detskych-autosedacek-2014

http://www.petsvestek.cz/2015/07/detske-autosedacky-proti-smeru-jizdy.html

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3256844/

http://www.rearfacingtoddlers.com/faq.html

http://www.bmj.com/content/338/bmj.b1994

http://pediatrics.aappublications.org/content/early/2011/03/21/peds.2011-0213

http://injuryprevention.bmj.com/content/13/6/398.short

http://pediatrics.aappublications.org/content/121/3/619

http://www.bmj.com/content/338/bmj.b1994

http://vti.diva-portal.org/smash/get/diva2:675232/FULLTEXT01.pdf

http://www.sikkerautostol.dk/tests/svensk-plus-testswedish-plus-test/plus-test-english/

http://www.anec.eu/attachments/ANEC-R&T-2008-TRAF-003.pdf

                                             Evolúcia a nosenie mláďat

Príchod na svet prežíva dieťa ako šok. Z bezpečia materského lona prichádza do cudzieho sveta, v ktorom sa všetky jeho doterajšie vnemy obrátia v opak: temnota sa stane svetlom, teplo zimou. Preto dieťa potrebuje blízkosť matky, počuť jej dobre známy tlkot srdca a dych, cítiť vôňu, ktorú pozná. Nosenie detí je vlastne pokračovaním vzťahu, ktorý medzi matkou a dieťaťom začal už pred narodením. Nesené dieťa pociťuje najvyššiu mieru bezpečia a blízkosti. Z tejto polohy môže pozorovať život okolo seba a učiť sa, než bude samé tak ďaleko, aby vykročilo do života (Manns a Schrader, 1995).

V súčasnosti sa v biológií ľudské mláďa zaraďuje medzi nosencov (t.j. mláďa je nosené na tele matky). Tento termín zaviedol v roku 1970 Berhard Hassenstein pre skupinu cicavcov, ktorá okrem opíc a ľudí zahŕňa aj vačkovce a netopiere. Ďalšie dve skupiny predstavujú cicavce, ktoré sú ponechané v hniezdach alebo skoro po narodení nasledujú svojich rodičov. Tento názor je založený na evolučných a anatomických predpokladoch a potvrdzujú ho aj typické reakcie bábätka. Moorov reflex (pri prudkom pohybe dieťa pritiahne nožičky k sebe a nasleduje akoby objatie) popísal Moro v roku 1918 ako analogický pohyb k pohybu opíc, ktoré ním objímu alebo sa zavesia na svoju matku. Úchopový reflex (keď vložíme bábätku prst do dlane, zovrie ho tak silno, že by sme ho mohli zdvihnúť do visu) a Babinského reflex (keď sa dotkneme chodidla bábätka pod prštekmi, ohne ich, akoby chcelo niečo zachytiť) môžu byť považované za pozostatok z čias, keď boli nevyhnutné pre nosenie sa mláďat opíc (Futagi et al. 2012) (Obr.1).

Obr1. Úchopový reflex (vľavo) , Moorov reflex (vpravo) (Zdroj:www.parentresourcenetwork.org, 2016)

Hoci ľudské mláďatá už nemajú končatiny prispôsobené na zavesenia sa a ich mamy už nemajú telo pokryté hustou srsťou ako je to v prípade našich najbližších príbuzných vo zvieracom svete, ľudia vykazujú mnoho nápaditých čŕt, ktoré ich spájajú so skupinou nosiacou svoje mláďatá. Bábätko má inú štruktúru bedrového kĺbu ako dospelý jedinec a teda jeho bedrové kĺby nie sú prispôsobené na chôdzu. Kĺbové púzdra smerujú dopredu, čo spôsobuje obmedzený rozsah pohybu nôh. Nožičky malého dieťaťa sú prirodzene v roztiahnuté a pokrčené (tzv. abdukčno flekčná poloha) pred telom (Salter, 1968). Pre dospelého je táto pozícia nepríjemná a vyčerpávajúca ale dieťa ju udržiava bez akéhokoľvek úsilia (Obr.2).

Obr.2 Mláďa gorily a 3 mesačné dievčatko, obe s nohami v abdukčno-flekčnej polohe (Zdroj: Schön a Silvén, 2007).

Rovnako keď zdvihnete dieťa z podložky reflexívne dá nohy do tejto polohy (Reddy et al., 2013) (Obr.3), čo mu umožňuje umiestniť sa obrkočmo na bok osoby, ktorá ho nesie (Obr. 4). V dobe, keď ľudský druh vďaka vývoju chôdze a adaptácii nohy stratil schopnosť pridržiavať sa dolnými končatinami srsti, došlo k presunu mláďaťa z brucha na bok matky. V tejto polohe do seba dieťa s pokrčenými nožičkami a bok matky zapadajú ako skladačka. Rovnako je na nosenie prispôsobená aj chrbtica dieťaťa. Tieto anatomické znaky sú ideálne pre sedenie na boku nosiacej osoby, čo bola po strate osrstenia a začiatku chôdze po dvoch nohách najvhodnejšia poloha pre nesenie mláďaťa. Je dôležité tiež spomenúť, že patríme medzi druhy, ktorých mlieko má nízky obsah tukov a bielkovín (Lawrence, 1994), a ktoré kŕmia svoje mláďatá v krátkych intervaloch alebo kontinuálne. Pre túto skupinu je teda charakteristický takmer neustály kontakt mláďaťa s matkou (sú nesené alebo ju nasledujú) a rýchlosť satia mlieka u týchto mláďat je oveľa nižšia ako v skupine, kde matka trávi dlhšie časové úseky bez mláďaťa (Kirkilionis , 1997; Kirkilionis, 1999).

Obr.3 6 mesačné bábätko zaujme po strate kontaktu s podložkou abdukčno-flekčnú polohu (Zdroj: Kirkilionis, 1997)

Obr.4 6 mesačné bábätko v pozícií pri nosení na boku, nožičkami sa drží matky (Zdroj:Kirkilionis, 2013)

To, že nosenci sú biologicky prispôsobení na neustály telesný kontakt s matkou konštatuje moderná vedecká disciplína etnopediatria, ktorá sa zaoberá tým, v akom vzťahu sú biologické potreby a kultúrou utvárané modely starostlivosti o dieťa. Viac o tejto problematike nájdeme v knihe Meredith Smallovej Naše deti, naše svety (2012). O potrebe telesného kontaktu píše autorka nasledujúce: "Dojča na biologickej úrovni očakáva neustály telesný kontakt a rovnakú starostlivosť, aké sa dostávalo dojčatám pred miliónmi rokov, kedy sa ich potreby utvárali. Ale v niektorých kultúrach, ako sú priemyselné krajiny Európy a Severnej Ameriky, rodičia volia ďaleko voľnejší vzťah k bábätkám. Ukladajú ich do postieľky a do autosedačky namiesto toho, aby ich nosili stále so sebou, kŕmia ich podľa daného harmonogramu, namiesto dojčenia na želanie a na nepohodlie bábätká nereagujú tak rýchlo. Tento štýl garantuje rodičom istú slobodu, ale vyberá si svoju cenu - plačúce nespokojné bábätko, ktoré nie je biologicky prispôsobené kultúrnym zmenám. " Byť sám znamená pre nosencov to isté čo byť opustený, je to život ohrozujúci stav a mláďa trpí veľkým strachom.

Zdroje

Futagi, Y. - Toribe, Y. - Suzuki, Y.: he Grasp Reflex and Moro Reflex in Infants: Hierarchy of Primitive Reflex Responses,.In: Int J Pediatr., 2012

Kirkilionis, E.: A Baby Wants to be Carried: All you need to know about babywearing. Pinter & Martin Publishers, 2014, 192 s. 978-1-78066-145-2

Kirkilionis, E.: An Infant’s basic needs and medical aspects thereof―Illustrated and characterized in the “clinging type of young” (Part 1). Notabene Medici, 1997

Kirkilionis, E.: Ein Baby will getragen sein, 10th ed. München: Kösel-Verlag, 1999. 170s. ISBN 3466344085

Lawrence, R. A.: Breastfeeding: A guide for the medical profession (7th ed.). St. Louis, MO: Mosby, 2011. ISBN 978-1-4377-0788-5

Manns, A. - Schrader, A.Ch.: Ins Leben trage. Berlin: Verlag für Wissenschaft und Bildung, 1995. 125 s.

Moro, E.: Das erste Trimenon. Münchener Medizinische Wochenschrift.. 1918. 65. str. 1147-1150

Reddy, V. - Markova, G. - and Wallot, S.: Anticipatory Adjustments to Being Picked Up in Infancy. In: Plos One, 2013. 8(6). str. 65289

Salter, R.B.:Etiology, pathogenesis and possible prevention of congenital dislocation of the hip. In: Can. Med. Assoc. J, 1968. 98(20). str. 933

Schön, R. A. - Silvén, M.: Natural parenting - Back to basics in infant care. In: Evolutionary Psychology, 2007. 5. str. 102-183

Smallová, M.F.: Naše děti, naše světy. Jak biologie a kultura ovlivňují naše rodičovství DharmaGaia, 2012. 292 s. ISBN 978-80-7436-028-2

http://www.parentresourcenetwork.org/newborn-characteristics/